Článok z www.strava.sk
Vedci vyvinuli geneticky obmenené paradajky, ktoré možno skladovať vyše 30 dní bez chladenia či mrazenia. Potlačili enzýmy dozrievania. V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to predbežne online oznámil šesťčlenný tím, ktorý viedol Asis Datta z Národného ústavu pre výskum rastlinných genómov v Naí Dillí (India). Prvým autorom článku bol Vidžajkumar Meli.
India je v súčasnosti druhý najväčší pestovateľ ovocia a zeleniny na svete. V rozvojových krajinách dosahujú straty po zbere úrody až takmer polovicu plodov. Konkrétne indické straty sa pohybujú v rozpätí 35-40 percent. Hlavnou príčinou strát na úrode je nadmerné zmäknutie dužiny a šupky, ktoré sprevádza dozrievanie plodov.
V globalizujúcej sa ekonomike to komplikuje veľkú časť obchodu. Mäknutie totiž poškodzuje plody pri preprave a manipulácii. Ich cena klesá, pretože poškodenie negatívne ovplyvňuje chuť a možnú dĺžku skladovania a uľahčuje pôsobenie patogénov.
Je to veľký problém najmä rozvojových krajín, ktorých príjmy z vývozu značne závisia práve na týchto produktoch. Nie náhodou možné riešenie vzišlo z Indie. Hoci má stále rozvojový štatút, disponuje čoraz kvalitnejšou vedecko-výskumnou základňou.
Mäknutie všeobecne sprevádza zvýšený obsah enzýmov, pôsobiacich na bielkoviny a cukry, čím poškodzujú bunkové steny. Logicky to podnietilo pokusy zablokovať činnosť týchto enzýmov. Neboli však veľmi úspešné. Priniesli zistenie, že nestačí venovať pozornosť enzýmom, ktoré pôsobia na celulózu, hemicelulózu a pektín. Výsledné predĺženie skladovateľnosti plodov nebolo uspokojivé. Osobitne pri rajčinách.
Asis Datta s kolegami sa teraz zamerali na bielkoviny zo skupiny N-glykoproteínov, ktoré sa bežne vyskytujú v stenách rastlinných buniek. Vyšli z chemických náznakov, že blokovanie rozkladu týchto látok oneskoruje dozrievanie plodov.
Identifikovali dva enzýmy - alfa-mannosidázu (alfa-Man) a beta-D-N-acetylhexosaminidázu (beta-Hex), ktoré sa hromadia v tkanivách rajčín počas dozrievania plodov. Práve tieto dva enzýmy sú hlavní hráči v pozadí mäknutia.
Prostriedkami genetického inžinierstva následne utlmili produkciu týchto enzýmov v rajčinách. Výsledok: upravené paradajky bez alfa-Man sú dvaapolkrát tvrdšie a rajčiaky bez beta-Hex dvakrát. Obidva typy transgenických paradajok si zachovávali stavbu a pevnosť dužiny až 45 dní, kým bežné rajčiny sa začínajú zmenšovať a mäknúť už po 15 dňoch.
Pokusné pestovanie ukázalo, že transgenické rajčiaky rastú normálnym spôsobom. Produkovali bežné množstva zelenej i plodovej masy. Plody dozrievali typickým tempom.
Asis Datta s kolegami si preto myslia, že genetickú manipulácia s enzýmami, ktoré ovplyvňujú rýchlosť a trvanie dozrievania, možno bezpečne využiť na predĺženie obchodnej skladovateľnosti paradajok. Ten istý princíp sa pravdepodobne osvedčí aj u iných plodov.